Eurolanche

Ian Laperriere spomínal pre Eurolanche

Ian bol srdcom každého tímu, kde hral. Bol tvrdým a emotívnym hráčom, ktorý bol pre výhru ochotný spraviť čokoľvek. Fanúšikovia ho nezbožňovali iba pre jeho hokejové schopnosti. Bol rovnakou osobnosťou aj mimo ľad. Vždy sa na fanúšikov usmieval a nikdy neodmietol žiadosť o spoločnú fotku či podpis. Skutočný profesionál. Preto bolo vždy obrovským šokom, keď opustil jeden zo svojich tímov, kde bol zbožňovaný. Ťažšie to bolo určite pre fanúšikov Los Angeles Kings, kde strávil osem rokov. Odrazu bol preč a upísal sa Coloradu Avalanche. „Bolo to ťažké rozhodnutie. Stal som sa voľným hráčom a rokovania sa nevyvíjali dobre. Rozhodol som sa odísť. Avalanche mi ponúkli lepší kontrakt. Verte mi, že to nebolo ľahké,“ povedal exkluzívne pre Eurolanche.

Po jednoročnom lockoute bol Ian pripravený pomôcť Coloradu Avalanche svojim nebojácnym štýlom. Počas hráčskej stávky nehral síce nikde, avšak tvrdo sa pripravoval na ďalšiu sezónu, ktorá bola nakoniec jeho najlepšou v kariére. „Niektorí hráči to brali na ľahkú váhu a išli na dovolenky. Ja som sa vybral inou cestou. Trénoval som tak tvrdo ako nikdy predtým. Bolo to skvelé byť v Colorade Avalanche. Boli tam výborní hráči ako Andrew Brunette či Joe Sakic. Bol to jeden z tých rokov, na ktoré nikdy nezabudnem,“ pospomínal si na svoj najúspešnejší ročník. A čo si myslí o hrozbe ďalšieho lockoutu? „Všetko je iné ako v roku 2004. Vtedy chceli majitelia úplne nový systém. Nemyslím si, že je to teraz ťažké ako vtedy. Hráči budú musieť niečo poľaviť, majitelia si budú musieť niečo nechať, no som si istý, že sa nová dohoda podpíše pred 15. septembrom,“ povedal.

Ian Laperriere a David Púchovský, Martin Polka zo Slovenska a Martin Janeba z Českej republiky po zápase v Pepsi Centre v roku 2008 počas Eurolanche Invasion I.

Jose Theodore, Sakic, Milan Hejduk, Brunette, Marek Svatoš a Peter Budaj boli Ianovými výbornými spoluhráčmi, na ktorých dodnes spomína a je aj s nimi v kontakte. O Sakicovi sa vyjadril nasledovne: „Naučil som sa od neho veľmi veľa. Bol som síce tridsiatnik, ale to bolo jedno. Je hviezdou. Bolo úžasné vidieť, koľko hodín bol v posilňovni, aby zostal fit. Fanúšikovia to nevideli, ale ja áno. Bolo pre mňa poctou hrať s ním v jednom tíme,“ povedal. Lappy nemá však dobré spomienky iba na Sakica, ale aj na Blakea. Najprv spolu hrali v L.A. a potom sa znova stretli v Denveri. Blake sa však po roku stal voľný agent a z tímu odišiel. „Blakie je člen Siene slávy (budúci). Keď pustíte takéhoto hráča preč, je to ťažké. Chýbal nám na ľade i mimo neho.“

Po štyroch rokoch v Colorade nikto nečakal, že Ian nepredĺži zmluvu a nebude pokračovať naďalej. Všetko sa to ale náhle zmenilo a odrazu bol preč. Fanúšikovia boli smutní a sklamaní. Bojovník odišiel. „Rokovania sa nevyvíjali tak, ako som chcel. Ponúkli mi menej peňazí, ako som dostával minulú sezónu, a iba na jeden rok. Flyers mi ponúkli viac na tri roky. Pre mňa a rodinu nebolo o čom. Úprimne, bol to jediný dôvod, prečo som odišiel. Bola to akoby facka, ktorú mi dali, keď mi ponúkli menej peňazí,“ povedal Ian. Samozrejme nezabudol dodať, že on a jeho rodina mali Colorado radi, ale nemohli jednoducho prijať novú ponuku.

Ian podpísal novú zmluvu s Philadelphiou Flyers. Nemôžete byť prekvapení, ak vám poviem, že sa ihneď stal veľmi obľúbeným hráčom s veľkým srdcom. Nanešťastie, jeho štýl hry mu počas jednej sezóny priniesol dva veľké incidenty. Najprv ho v novembri 2009 trafil do hlavy puk. „Bolo to veľmi bolestivé. Dostal som to do úst a stratil osem zubov. Všade bola krv,“ spomína na moment, kedy taktiež potreboval desiatky štichov. Lappy sa však do zápasu vrátil a nezmeškal ani jeden duel. Hlavný tréner sa o neho viac bál ako on sám. Druhýkrát ho puk trafil počas play-off. Pre to vynechal celú jednu sériu, ale stihol sa predsa len ešte vrátiť. Vôbec sa v súčasnosti nezamýšľa nad tým, či má tento návrat podiel na jeho ukončení kariéry. Svojmu tímu chcel pomôcť vyhrať Pohár. Bola to jeho práca. No po dvoch úderoch od pukov musel vynechať dve celé sezóny. Nepredstaviteľná dĺžka. „Nikdy som nebol fanúšikom pozerania, ale fanúšikom hrania. Stalo sa mi to, keď som mal 36 rokov, mohlo sa mi to stať v 26. Hral som štýlom, akým som chcel. Nezmenil som ho. Som na to hrdý,“ povedal pre www.eurolanche.com.

Ian Laperriere a Norbert Gruber z Rakúska po tréningu v roku 2009 počas Eurolanche Invasion II.

Jeden z najlepších tímových hráčov musel definitívne ukončiť kariéru tento rok. Druhý úder od puku mu zničil nerv v pravom oku a spôsobil ďalší otras mozgu. „Stále mám nejaké problémy ako napríklad rozmazané videnie. Cítim sa dobre. Trénujem každý deň. Mohlo to byť horšie, mohol som prísť o oko. Som za to vďačný,“ povedal Ian, ktorý má najťažšiu časť kariéry za sebou. Otrasy mozgov sú totiž sprevádzané post-syndrómami, ktoré spôsobujú častú zmenu nálad. Dopláca na to rodina. Jeho však bola a je silná, za čo je jej vďačný.

Ian Laperriere si zlomil nos asi 8-9 krát, čo sa stalo jeho poznávacou značkou. Dokonca odmietol nosiť ochranný štíť, aby nebol vo výhode pred inými hráčmi. Prišiel o veľa zubov, utrpel rozličné menšie a väčšie zranenia. Vždy však zostal rovnakou osobnosťou. „To bol štýl, ktorým som hral a nikdy som nič neľutoval,“ znie jeho obľúbené motto. Áno, Lappy, mohli sme to vidieť na ľade. Bolo nám cťou kričať tvoje meno v hľadisku a vidieť ťa v akcii. Ďakujeme za všetko.