Eurolanche

Rozhovor s draftovaným M. Pajpachom

Maximilián Pajpach je odchovancom popradského hokeja, kde prežil svoju celú doterajšiu kariéru. V malom tatranskom meste Poprad začínal v doraste a postupne sa vypracoval do juniorského výberu. Okrem toho sa presadil aj v juniorskej reprezentácii Slovenska, kde nastúpil k niekoľkým zápasom v rámci najvyššej slovenskej súťaže, kde reprezentácia hrá klasické stretnutia.

Pajpach doposiaľ bodoval hlavne v národnom dorasteneckom výbere. V pamäti nielen jemu ostane jeho výborný výkon z minuloročného Memoriálu Ivana Hlinku, keď zneškodnil v zápase proti Rusku 53 striel. Pajpach strávil svoju kariéru v o niečo menej kvalitnejších kádroch, čo sa prejavilo aj na jeho osobných štatistikách. Skauti zámorských tímov ho obdivovali hlavne pre jeho individuálne schopnosti, ktoré dokázal predviesť aj za takýchto podmienok.

Mladý brankár sa stal jediným draftovaným Slovákom, keď si ho Colorado Avalanche vybralo zo 174. miesta. Jeho plány sú na najbližšie dva roky jasné. Strávi ich v juniorskom tíme fínskeho Tampere, z ktorého si bude chcieť spraviť štartovací mostík za svojim najväčším snom – dostať sa do NHL.

Stal si sa jediným draftovaným Slovákom tento rok. Aký to je pocit byť v podstate vyhlásený americkými odborníkmi najlepším Slovákom vo svojej kategórii?

Nemyslím si, že by to bolo až tak, že som najlepší Slovák, ale je to fajn pocit. Trochu mi je ľúto, že draftovali len mňa, lebo v hocijakých kluboch mám šikovných spoluhráčov. Na druhej strane je to o to väčšia pocta.

Aké boli tvoje úprimné očakávania pred draftom? Veril si v to viac alebo menej, že sa to podarí?

Dúfal som, že sa to podarí. Myslím si, že som sa na to nejako nespoliehal a takisto nebol som si istý, že ma draftujú. Boli to očakávania, nádeje. Nemyslel som si nejako extra, že mňa draftujú.

Mal si v hlave nejaký zoznam tímov NHL, ktorými by si chcel byť draftovaní radšej?

Mám obľúbený tím z detstva, je to St. Louis Blues. Pred draftom som aj srandoval, že ich 176. miesto bude moje, ale nakoniec ma draftovalo Colorado o dve miesta skôr. Aj tento klub mám rád a je to pre mňa výborná možnosť.

Ako si sa dozvedel o tom, že si ťa vybralo Colorado Avalanche?

Volal mi môj slovenský agent a ten mi to oznámil cez telefón, draft som naživo nesledoval. Na to mi volal český zástupca agentúry, ktorý bol priamo na drafte a nakoniec som komunikoval aj s kanadským zástupcom.

Aká bola tvoja prvá reakcia, keď ti agent oznámil?

Skoro mi vypadol telefón z ruky. Agent neotáľal a hneď, ako som zodvihol mobil povedal: „Čau, si draftovaný, 174. miesto, Colorado Avalanche.“

Čítal som informácie, že sa momentálne venuješ štúdiu. Ako sa ti darí?

Musím ešte spraviť skúšky ďalší týždeň, takže sa niekoľko dní stále učím. Dúfal som, že ma draftujú, takže to nebolo tak, že budem už len čakať, z ktorého miesta ma draftujú. Nechcel som zbytočne strácať čas, tak som sa učil. Musím skončiť tretí ročník a chcem o rok maturovať, ale neviem, ako sa mi to podarí, keďže budem vo Fínsku. Chcel by som školu skončiť, je to dobré mať skončenú školu. Keď som bol ešte doma v Poprade, tak som mal dobré známky a bola by to škoda.

Stihol si to za poslednú noc aj nejako osláviť?

Bol som to osláviť s kamošmi a rodinou.

Začal si si pozerať nejaké informácie o klube Colorada, ktorým si napríklad dovtedy nevenoval žiadnu pozornosť?

Pozeral som si všeobecné informácie, ako tam napríklad vyzerá štadión, aké tam je počasie a podobne.

Stihol si sa oboznámiť, aká je v klube situácia s gólmanmi? V hlavnom kádri majú Varlamova a Berra, na farmu Aittokallia a Pickarda a potom aj ďalších gólmanov ako napríklad nedávno angažovaného Romana Willa. Máš nejaké skúsenosti s niektorým z týchto brankárov?

Je mi to jasné, že sú tam super brankári, ale nemám s nimi žiadne osobné skúsenosti. Pre mňa to znamená sa stále len zlepšovať a zlepšovať.

Kontaktoval ťa už niekto priamo z organizácie Avalanche?

Zatiaľ nie. Podľa toho, čo mi agent povedal, tak do jedného-dvoch dní sa mi niekto ozve.

Čo vieš o tomto klube?

Poznám Patricka Roya, ten bol mojim hrdinom, keď som bol malý. lebo som mal rád jeho prácu s hokejkou, jeho drzú hru. Som preto rád, že tam teraz trénuje.

Inšpiroval ťa svojou hrou? Snaží sa ho napodobňovať?

Nesnažím sa napodobňovať jeho hru, lebo predsa hral v trochu inej dobe, takže teraz by sa mi to asi moc nevyplatilo. Určite ako brankár je pre mňa inšpiráciou.

Vieš už aj o nejakých predbežných plánoch na leto, ktoré by ťa mohli dostať aj na rozvojový kemp do Denveru?

Zatiaľ ešte o tom neviem.

Aké sú teraz tvoje plány na ďalšie mesiace?

V prvom rade chcem budúci týždeň ukončiť školu a 20. júla by som mal letieť do Tampere, kde som podpísal zmluvu. Takže stihnem trochu predtým aj oddych a potom späť do práce.

Veľkú časť kariéry si strávil v Poprade, kde káder nebol najkvalitnejší, čo sa odrazilo aj na tvojich štatistikách. Čím si podľa teba zaujal zámorských skautov?

Určite to neboli tie percentá, lebo boli kolísavé. Čo som sa rozprával s niektorými skautmi, tak väčšina hovorila, že dobre pracujem s hokejkou a že v pohode čítam hru. Nie som z nižších brankárov a som dosť pohyblivý.

Vedel si záujme Colorada Avalanche o tvoju osobu?

Vôbec som o ich záujme nevedel. Hovoril som s nejakými ľuďmi z iných klubov NHL.

Neľutuješ, že si sa posledné roky rozhodol stráviť doma na Slovensku a nešiel si do kanadskej juniorky?

Neľutujem to, pretože som to chcel tak spraviť skôr, že do 18 rokov budem doma a potom, keď už nebudem v kategórii dorastu, tak odídem niekam do zahraničia. Nad Kanadou a USA som preto ani nerozmýšľal.

Bohaté skúsenosti máš aj s reprezentovaním mládežníckych tímov Slovenska na medzinárodných podujatiach. Na aký zápas z tejto kategórie nikdy nezabudneš?

Asi zápas proti Rusku na začiatku tejto sezóny na Memoriáli Ivana Hlinku. Z mojej strany to bol asi najlepší, aký som odchytal a navždy sa mi vryje do pamäti. Potom ešte zápas vo Švajčiarsku, kde sme hrali proti Fínom a porazili sme ich.

Proti Rusom si mal viac ako 50 zákrokov. Ako to prežíva brankár, keď na neho ide tak veľa striel v porovnaní s klasickými zápasmi?

Myslím si, že keď je taký zápas s toľkými strelami, tak to ani tak nevnímam, že by to bolo nejako veľa. Po tomto zápase som bol prekvapený, keď mi povedali, koľko som chytil striel. Možno to je aj preto, že vždy išlo na mňa veľa striel. Je to možno aj jednoduchšie chytať 50 striel ako 20, pretože som stále v tempe. Keď je ich menej, len tak tam stojím a môžem spraviť nejakú chybu.

Zúčastnil si sa aj Memoriálu Ivana Hlinku. Spomenieš si na nejaké zvučnejšie mená, ktoré boli v piatok draftované z vysokých pozícií a ty si musel chytať ich strely?

Adrian Kempe (draftovaný z 29. miesta) hral za Švédov, takisto aj William Nylander (8. miesto). Za Kanadu hral v prípravnom zápase Aaron Ekblad (draftová jednotka).

Ako by si zhodnotil svoju poslednú sezónu?

Začiatok dobrý, potom prišlo prvé zranenie a to ma na dlhší čas odpísalo, a keď som sa vrátil na ľad, tak sa mi v príprave prihodilo ďalšie zranenie, mal som zranené koleno. Nechcel by som sezónu hodnotiť ako zlú, bola celkom v pohode.

Si už zdratovne v poriadku?

Áno, už trénujem a chystám sa vyjsť na ľad hneď, ako prídem do Tampere.

Ako si sa dostal k ponuke hrať za juniorku vo Fínsku v budúcej sezóne?

Tréner brankárov z Tampere ma videl na jednom turnaji a potom ma sledoval. Na konci sezóny ma cez agenta kontaktovali, že majú pre mňa ponuku.

Aké máš očakávanie od tejto ligy v porovnaní s tým, čo si zažil na Slovensku?

Hlavne je tam iná práca s hráčmi a aj tréningy. Liga je určite na vyššej úrovni ako tu. Neviem síce, kde by som hral, ak by som zostal tu na Slovensku, ale tam to je predsa len kvalitnejšie.

Akú dĺžku má tvoj kontrakt?

Dva roky plus jeden rok opcie.

Veríš si, že po jeho uplynutí budeš mať šancu presadiť sa do NHL alebo minimálne začať v AHL?

Áno, budem pre to robiť všetko, čo bude treba a snáď sa to niekedy podarí.

Dozvedel som sa, že tvoje výkony zlepšilo aj to, že si si zaobstaral kontaktné šošovky. Používaš ich dodnes? Je to u hokejistov bežná vec?

Používam ich stále, bez nich by som si to nevedel ani predstaviť. Viem o veľa brankároch, čo ich nosia. Zrak si nikto nenavyberá, aký má a určite to pomôže, ak niekto nevidí dobre do diaľky.

Vraj si sa stal už aj juniorským majstrom sveta, ale v hokeji to nebolo.

Bolo to v hokejbale v roku 2012 a aj teraz som mal byť na majstrovstvách sveta juniorov v hokejbale, ktoré sú v Bratislava a kvôli tomu, že som mal zranené koleno a bol som vo Fínsku, tak som tam nešiel.

Počul si už európskom fanklube Colorada Avalanche Eurolanche?

Áno, počul som a pozeral som si na internete nejaké fotky, že tam máte fotky s hráčmi a zo zápasov. 

Za fotografie a video ďakujeme najväčšiemu slovenskému serveru o slovenských i zahraničných mládežníckych súťažiach http://www.slovakprospects.com.

Súvisiace články

Rozhovor s Brendanom Lemieuxom

Scott Parker: Rozhovor a stretnutie

Exkluzívny rozhovor s Romanom Willom