Viac článkov v slovenčine a češtine

Rozhovor s Mirom Zálešákom

Rozhovor s Mirom ZálešákomFanklub Eurolanche vyspovedal nového pro skauta Colorada Avalanche.

Prvou, novou posilou Colorada Avalanche sa 1. júla 2016 nestal aktívny hokejista, ale niekto úplne iný. Bývalý hráč Miroslav Zálešák sa oficiálne stal pro skautom tímu z Denveru. Na rozdiel od „bežných“ skautov znamená skratka „pro“ pri jeho funkcii, že sa bude zameriavať hlavne na profesionálnych hráčov a až potom na mladíkov.

Zálešák hokejovo vyrastal v Nitre, kde dominoval predovšetkým v juniorských a mládežníckych súťažiach. V roku 1998 ho draftovalo San Jose Sharks vo štvrtom kole. V rokoch 1998-2000 pôsobil v kanadskej juniorskej súťaž QMJHL, kde sa mu v jednej sezóne podarilo nazbierať 111 bodov v 60 zápasoch.  Ďalšie dve sezóny odohral na farmách Sharks v AHL, až sa konečne po štyroch rokoch dočkal debutu v NHL. V rokoch 2002-2004 odohral v profilige 12 zápasov so ziskom jedného gólu a dvoch prihrávok. Väčšinu času opäť strávil na farme, kde sa dokonca dostal do zápasu All-Star Game.

Lockoutovú sezónu strávil v rodnej Skalici a v českej lige. Po obnovení chodu NHL sa pokúšal preraziť do NHL v kempe Washingtonu Capitals, no nepodarilo sa mu to a tak sa definitívne vrátil do Európy.

Od roku 2005 pôsobil v rade klubov. Skúsenosti zbieral vo švédskej, slovenskej, českej, kazašskej a dokonca aj britskej lige, v ktorej nastúpil k siedmim zápasom. Všade, kde pôsobil, patril k oporám svojho tímu. Väčšinou zvládol zbierať v priemere takmer bod na zápas. V jednej sezóne bol kapitánom HC Košice, s ktorými raz vyhral slovenskú ligu – a stal sa najproduktívnejším hráčom celej súťaže. V jediných dvoch ročníkoch v kazašskej lige sa stal s klubom Ertis Pavlodar dvojnásobným majstrom.

Zálešák sa zúčastnil aj pamätných majstrovstiev sveta juniorov v sezóne 1998/99, kde Slovensko získalo bronzové medaile. Okrem toho hral na dvoch seniorských majstrovstvách sveta. Aktívnu kariéru ukončil po poslednej sezóne v drese Piešťan pre zdravotné problémy.

Ako ste sa dostali k práci pro skauta pre Colorado Avalanche?

Keď som hral v poslednej sezóne, vedel som, že bude asi moja posledná vzhľadom na rôzne zranenia. Môj zdravotný stav nebol dobrý, trápilo ma hlavne koleno. Nemohol som ani poriadne korčuľovať, stále som mal bolesti. Rozmýšľal som preto, čo ďalej. Keď som bol mladší, mal som vždy sen byť niekedy skautom a pracovať pre tím NHL. Žil som v Amerike, takže som vedel, že NHL je úplný vrchol. Mal som nejaké kontakty a trochu som rozhodil siete. Poslal som maily a ozvalo sa mi Colorado. Intenzívne sme spolu komunikovali. Vo Viedni sme mali stretnutie, trojhodinový rozhovor. Rovno sme sa dohodli na podmienkach. Asi som sa im zapáčil (smiech). Následne som išiel na draft, kde som strávil týždeň a bol som súčasťou všetkých mítingov. Podpísal som tam aj zmluvu.

Kto bol váš hlavný kontakt, ktorý možno rozhodol o vašom angažovaní?

Dosť sme komunikovali s Chrisom MacFarlandom (asistent generálneho manažéra – pozn. Eurolanche). Hovoril som aj s Joe Sakicom po telefóne. Na drafte som sa stretol so všetkými osobne. Je to super partia ľudí a organizácia. Prijali ma. Cítil som sa hneď, akoby som tam patril.

Ako ste sa cítili, keď ste volali so Sakicom, hokejovou legendou?

Samozrejme som cítil rešpekt. NHL sledujem od detstva. Rád sa pozriem na hokej. Keď som bol zranený, tak som sledoval zápasy aj v noci. Sakic je legenda, meno samo o sebe. Na drafte bol samozrejme aj Patrick Roy. Bola to pre mňa česť, veď obaja sú členovia Siene slávy.

Ako vyzerala vaša práca na drafte?

Bol som súčasťou pred-draftových mítingov, kde sa rozhoduje čo a ako. Riešili sa rôzne stratégie. Bola to pre mňa určitá škola.

Zavážilo vaše slovo aj pri draftovaní niektorého hráča?

Nemohol som byť pri stole počas draftu, pretože môj kontrakt začal platiť až od júla. Bol som v miestnosti s členmi tímu pre rozvoj, kde chodili aj hráči s rodinami. Všetko som sledoval z vrchu. Stretol som všetkých našich draftovaných hráčov. Bol to pre mňa zážitok vidieť hokej z inej stránky. Paradoxom je, že mňa v roku 1998 draftovali v Buffale. Tohtoročný draft bol pre mňa tak druhou návštevou Buffala v mojom živote, ale už v inej pozícii.

Spomínate si aj nejaký konkrétny zážitok z draftu?

Hlavne to, ako sa ku mne ľudia správali, ako ma hneď prijali medzi seba. Mali sme večere po dlhých dňoch. Cítil som sa tam ako doma. Zážitkov je dosť. Bolo to však všetko pracovne, nebol to výlet.

Ktoré ligy budete pre Colorado pokrývať?

Budem mať na starosti profíkov – v KHL, Švédsku, Fínsku, Česku, ale aj mladých hráčov, ktorých už Colorado draftovalo a ktorí hrajú v Európe.

Dá sa vyčísliť, ako často budete na cestách?

Postupne si každý pripravuje rozpis práce. Teraz napríklad viem, čo budem robiť v auguste – čakajú ma nejaké zápasy, turnaje. Viem, že aj v Denveri budú nejaké stretnutia.

V čom môžete pomôcť Coloradu sa zlepšiť?

Myslím si, že im môžem pomôcť s učením sa, keďže ja som si tým všetkým prešiel. Je to všetko o komunikácii s hráčmi. V radách som dobrý.

Spomínate si, že dva z 12 zápasov v NHL ste odohrali proti Coloradu?

Hneď si na tom spomínam. Okrem toho som svoj prvý zápas NHL hral v rámci prípravy proti Coloradu a práve v Denveri. Hrali ešte Sakic, Peter Forsberg. Bol to zážitok. Prihral som na víťazný gól Marcovi Sturmovi. Pamätám si na Pepsi Center.

V tých dvoch zápasoch ste na Roya vystrelili dvakrát.

Vy ste si to nejako dobre našli (smiech). S Patrickom som na drafte srandoval, či si pamätá, že som na neho vystrelil (smiech). On sa ma opýtal, či som mu dal gól. No nedal.

Prečo ste sa rozhodli odísť zo zámoria do Európy pred 11 rokmi?

Cítil som, že už hokej v AHL mi nemal čo viac dať. Mal som výbornú sezónu na farme, ale v NHL som odohral málo zápasov. Potom prišiel lockout, čo ma dosť zabrzdilo. Po ňom som podpísal zmluvu s Washingtonom, kde som mal klauzulu, že môžem ísť do Európy, ak sa nedostanem do prvého tímu. Z kempu ma poslali ako posledného na farmu. Bolo to pre mňa dosť veľké sklamanie, lebo som sa na kemp tvrdo pripravoval. Možno bola chyba odísť, ale neľutujem to, lebo všetko zlé je na niečo dobré. Možno by ma vo Washingtone neskôr zavolali z farmy, ak by sa niekto zranil. Ja som to však cítil tak, že chcem ísť do Európy, kde som mal nejaké ponuky.

Chcete vo svojej novej práci využiť aj túto svoju skúsenosť, aby sa napríklad mladí hráči nevracali príliš unáhlene do Eúropy? 

Presne tak ako hovoríte. Myslím si, že do Európy sa hráči môžu vrátiť kedykoľvek Cesta naspäť, do NHL, už však nevedie.


David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
12/07/2016 - 13:00

Discussion


NHL on Nov 11, 2017: "Eurolanche is the world's largest Colorado Avalanche fan club."